TW Noviny

 

Rozhodol som sa vám priblížiť boj za nezávislosť ameriky trochu obšírnejšie.

 

Príčiny konfliktu

Keď sedemročné vojna, ktorá zasiahla ako Európu, tak aj Áziu, Afriku a Ameriku,  skončila a zmluvou z Paríža z roku 1763 bol uzavretý mier medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Španielskom, bola Veľká Británia na vrchole svojej moci v Severnej Amerike. Francúzsko bola značne oslabené, a oblasť Nové Francúzsko prešla pod správu Veľkej Británie. Rýchlo rastúce americké kolónie sa tak mohli tešiť zo slobody a bohatstva, ktoré neboli ohrozované zahraničnými vplyvmi. Z pol milióna ľudí v roku 1713 sa počet obyvateľov severoamerických kolónií rozrástol na 4 milióny v roku 1775, a mnohí z tých, ktorí sem prichádzali alebo sa tu už narodili, cítili väčšiu väzby k miestnym autoritám, ako k tým za morom vo Veľkej Británii.

Bostonský čajový dýchanek.

Sedemročné vojna ale nepriniesla len vyriešenie situácie medzi francúzskymi a britskými kolóniami v Amerike, ale stála obe európske mocnosti tiež obrovskú sumu peňazí. Briti chceli, aby zámorské kolónie znášali bremeno nákladov na udržiavanie britských jednotiek na ich území. V roku 1764 tak bola zavedená daň na cukor (suger Tax, hoci doslovne preložené ako daň, prikláňam sa skôr k výrazu clo, pretože to lepšie zodpovedá zmyslu poplatku), dovážaný do Ameriky zo zvyšku britského impéria, z tohto cla mali byť hradené náklady na americkú obranu. Výnos ale nebol dostatočný, a tak ešte toho istého roku nasledovalo zavedenie poplatkov zo všetkých právnych transakcií aj novín (Stamp Act). Kolonisti ale so zavedením týchto poplatkov nesúhlasili a roku 1766 sa stretli zástupcovia 9 kolónií, ktorí sa zhodli na tom, že žiadne iné dane a poplatky nebudú prijaté bez predchádzajúceho schválenia kolonií. Vypukli nepokoje a vyberači daní boli napádaní. Nakoniec boli tieto poplatky odvolané, ale krátko nato bola pre nedostatok financií zavedená ďalšia daň z dovozu čaju, skla, papiera, farieb, teda surovín, ktoré kolonisti potrebovali predovšetkým, a tak zavedenie novej dane viedlo k ďalším nepokojom. Briti posilnili svoje posádky, a keď sa nepokoje dostali v roku 1770 do Bostonu, vojaci začali strieľať do rozhorčeného davu. Bostonský masaker si vtedy vyžiadal životy piatich ľudí. V roku 1773 bol v tom istom meste nahádzaný čaj z britského monopolu  v prístave do mora ako gesto odmietajúcu britský daňový systém. Bostonský prístav bol zatvorený a výhodné obchodné koncesie boli prevedené na Quebec z nedávno podmaneného francúzskeho teritória. V kolóniách to vrelo.

 

 

Prvá iskra v sklade výbušnín

Keď v noci na 18.4.1775 generál T. Gage, vrchný veliteľ britských jednotiek v Amerike, vyslal jednotku o sile 700 mužov obsadiť sklad zbraní a munície v Concorde, netušil, že začína prvá bitka, ktoré povedie k strate severoamerických kolónií. Vojaci narazili na zalarmováných ozbrojencov z radov kolonistov, ktorí vojakov napadli. Pôvodných 77 kolonistov čoskoro doplnili ďalšie posily, a tak v postupe na Concord 19.4.1775 stálo v ceste britským vojakom na 500 kolonistov. V nastvajúcej bitke boli britskí vojaci donútení k ústupu späť smerom k Bostonu a museli čeliť tisícom vzbúrencov, ktorí ich pozdĺž cesty napadali. Len včasný príchod britských posíl zabránil absolútnej katastrofe, jedno ale bolo isté - to už nie sú občianske nepokoje, to je vojna.

Kolonisti sa stiahli k Bostone a obkľúčil tamojšiu britskú posádku. Briti ale poslali posily po mori, a tak onedlho dorazilo 4500 britských vojakov v čele s generálom Williamom Howe, ktorý 17.6.1775 začal útok s cieľom preraziť blokádu. V bitke u Bunker Hillu boli síce kolonisti zatlačení, ale britské jednotky stratili viac ako 1000 mužov - 40% útočiacich vojakov, a sťahujúci sa kolonisti tak neboli prenasledovaní. Blokádu sa nepodarilo prelomiť, britské jednotky utrpeli citeľný zásah. Howe nahradil Gageho na poste vrchného veliteľa britských jednotiek.

 

 

George Washington prichádza

 V júni 1775 zvolil Kontinentálny Kongres bohatého virdžinského plantážníka George Washingtona do čela koloniálnej milície. Washington dorazil k Bostonu, aby prevzal riadenie operácií a pomohol zostaviť Kontinentálnu armádu. Washington si bol vedomý nedostatočného zásobovania svojej armády, a tak požiadal o ďalšie zdroje. Terčom kolonistov sa stali najmä sklady so strelným prachom a zbraňami, do konca roku 1776 bola ale väčšina pušného prachu pre potreby armády (viac ako 1000 ton!) dovezená zo zahraničia, prevažne z Francúzska.

Jeseň roku 1775 zastihol Britov pod tlakom na všetkých frontoch. Boston ostával v obklúčení, kolonisti sa ale zmocnili pevnosti v Crown Point a Ticonderoze, čím ohrozili Kanadské oblasti miest Montreal a Quebec. Ťažká delá z Ticonderoga boli privezené k Bostonu a začiatkom marca 1776 boli Majorom Henrym Knoxom umiestnené na Dorcester Heights. Napriek posilám bola britská situácie v Bostone neudržateľná, britská posádka sa ocitla na dostrel diel kolonistov a bolo vydané rozhodnutie Bostonský verdikt. 17.3.1776 Briti mesto po mori opustili a presunuli sa do Halifaxu v Novom Škótsku. Washington potom presunul väčšinu svojej Kontinentálnej armády k obrane New Yorku.

 

 

 

Quebec

Počas dlhého obliehania Bostonu hľadal Kongres ďalšie miesta, kde by mohli kolonisti prevziať iniciatívu a pozval Kanadských Francúzov, aby sa pripojili k odboju kolonistov proti britskej vláde ako 14. kolónia. Ti to ale odmietli, a tak sa Kongres rozhodol zvrhnúť britskú vládu v Quebecu silou. V septembri 1775 vyrazil brigádny generál Richard Montgomery na sever z pevnosti Ticonderoga a 13.11.1775 z 1700 mužmi dobyl Montreal. Generál Guy Carleton, guvernér Kanady, utiekol do Quebecu. Druhá výprava, vedená plukovníkom Benedictom Arnoldom nebola tak úspešná, mnoho mužov po ceste podľahlo chorobám, najmä kiahniam, a tak keď Arnold dorazil začiatkom novembra 1775 k mestu Quebec, z jeho 1100 mužov, s ktorými sa na cestu vydával, zostávalo sotva 600. Vyčerpaná armáda nemala šancu na úspech, a keď sa 31.12.1775 pokúsila mesto dobyť, bola Carletonom v čele britských jednotiek odrazená. Zvyšky armády zostali u Quebecu do jari 1776, potom sa ztiahli späť. Nový pokus o obsadenie Quebecu stroskotal u Trois-Rivičres 8.6.1776, Carleton potom začal protiofenzívu už októbri 1776 . V bitke u Valcour Island porazil Arnolda, ktorý sa stiahol späť do pevnosti Ticonderoga, kde invázia do Kanady pred rokom začala. Z vojenského hľadiska bolo toto obrovskov  pohromou, ale zo strategického hľadiska viazal Arnold britské jednotky a oddialil tak pripravovanú britskú protiofenzívu až na rok 1777.

 

 

New York a New Jersey

Vráťme sa ale do roku 1776. Britské jednotky sa po ústupe z Bostonu zamerali na oblasť rieky Hudson a líniu Kanada-New York, s cieľom obsadiť New York a oddeliť tak Pensylvániu a južnej kolónie od New Yorku a Nového Anglicka. Briti verili, že sa k nim pridajú roayalisté z New Yorku a že riečny systém uľahčí zásobovanie jednotiek. Nepriateľom im bolo ale nejednotné velenie a časové oneskorenie príkazov z domovských britských ostrovov, trvalo to aj dva mesiace, až príkazy dorazili do Ameriky. Howeho vyhladovaná armáda sa podľa rozkazu presunula z Nového Škótska do New Yorku a vylodili sa na Staten Island. Generál Washington rozdelil svojich 20 tisíc vojakov medzi Manhattan a Staten Island, a kým sa júli 1776 britská armáda pripravovala na boj, prečítal Washington svojim vojakom novo schválenú deklaráciu nezávislosti. Už nebolo cesty späť.

Odskočíme si teda na chvíľu zo Staten Islande, kde sa schyľuje ku krvavému boji, do Philadelphie a pozrime sa, ako vznikal jeden z najdôležitejších dokumentov v histórii USA, a prečo sa vlastne oslavuje 4. júl ako Deň nezávislosti.

 

 

Deklarácia nezávislosti

Tak ako narastali rozpory medzi americkými kolóniami a britským impériom, rástla sila samostatnej politickej reprezentácie na americkom kontinente - každá z kolónií mala svoju vlastnú tieňovú vládu, a tieto vlády spájal Kontinentálny kongres. Po vypuknutí bojov v apríli 1775 prevzali tieto tieňové vlády kontrolu nad jednotlivými kolóniami a vytlačili britských úradníkov. V júni 1776 bola zriadená komisia z druhého kontinentálneho kongresu, v ktorej figurovali -  John Adams, Benjamin Franklin, Thomas Jefferson, Robert R. Livingston a Roger Sherman, jej cieľom bolo vytvoriť patričnú deklaráciu. Bolo rozhodnuté, že deklaráciu pripraví T. Jefferson, ktorý tak aj urobil a svoj návrh predložil Fraklinovi a Adamsovi. Franklin sám urobil až 48 zmien v pôvodnom návrhu, napriek vôli Jeffersona bola vypustená pasáž odsudzujúca otroctvo (Jefferson, hoci sám vlastník otrokov, sa s týmto až do konca života nezmieril). Jefferson potom pripravil prepracovanú verziu a ta bola vyslovená Kontinentálnemu kongresu 28.6.1776. Vyhlásenie nezávislosti bolo preložené na 2.7.1776 a 4.7.1776 Kongres návrh schválil a poslal do tlače. Dokument spomína previnenie britského kráľa a britskej vlády proti kolóniám a zdôvodňuje tak povinnosť každého takto utiskovaného národa zbaviť sa tyranské vlády. 13 amerických kolónií vyhlásilo nezávislosť na britskom impériu, ale zatiaľ sa nejednalo o zjednotený národ, o to sa zaslúžili až nasledujúce roky.

 

       

 

John Hancock ako predseda Kongresu podpísal novú deklaráciu ako jediný a ta bola zaslaná do tlačiarne Johna Dunlapa. Počas noci bolo vyrobených 150-200 kópií, jednu z nich potom George Washington 9.7.1776 prečítal svojim vojakom. Do Londýna dorazila kópia 9.8.1776. 19.7.1776 bola na žiadosť Kongresu pripravené ďalšie kópie, ktorú mal podpísať každý člen Kongresu, väčšina delegátov podpísala 2.8.1776 v geografickom poradí svojich kolónií, od severu na juh, niektorí neprítomní delegáti potom podpísali neskôr, len dvaja delegáti za New York nepodpísali nikdy . 18.1.1777 vydal Kongres príkaz k väčšiemu rozšíreniu deklarácie medzi ľudí, 6-8.7.1776 vyšiel prvý preklad deklarácie do nemčiny.  Na pamiatku dňa, keď Kongres prijal túto deklaráciu, sa v USA oslavuje 4. júl ako Deň nezávislosti. Hoci to nie je uplne presné, Leeová deklarácia obsahovala vyhlásenie o nezávislosti už 2.7.1776, sú na tento deň a deklarácie uznávané za prvé kroky k vzniku USA. Než  ale vznikli Spojené štáty americké, musela byť ešte mnohokrát preliata krv amerických kolonistov. Vráťme sa teda k ich boji o New York.

 

New York je stratený

27.8.1776, posilnený vylodeníme spolu 22 tisíc vojakov na Staten Islande, začal Howe ofenzívu a vytlačil kolonistov k Brooklynským výšinám v najväčšej bitke vojny za nezávislosť. Howe sa pokúsil obklúčiť opevnenia, ale Washingtonovy sa podarilo stiahnuť svoju armádu na Manhattane. 15.9.1776 sa vylodili  15 tisíc britských vojakov na dolnom Manhattane a rýchlo obsadili New York City. Kolonisti sa stiahli k Harlemu, kde i ďalší deň pokračovali boja, kolonisti sa ale udržali. Howe sa pokúsil obklúčiť kolonistov počas októbra, ale tí sa opäť ubránili, a 28.10.1776 došlo k bitke na White Plains. Washington sa opäť stiahol, Howe sa vrátil na Manhattan a v polovici novembra dobyl Fort Washington. Pri páde pevnosti bolo zajatích nad 2000 vojakov, ďalšie tisíce boli zajatí v bitke na Long Islande. Tichto  vojakov čakal ťažký údel na britských nápravnovýchovných lodiach - tu zomrelo viac vojakov a námorníkov, ako vo všetkých bitkách americkej vojny za nezávislosť dohromady!

 

 Generál Lord Cornwallis pokračoval v prenasledovaní koloniálnej armády v New Jersey, až sa Washington so svojimi mužmi na začiatku 1776 stiahol za rieku Delaware do Pensylvánie. Howe veril, že tím sa pre tento rok vojenské operácie skončili - Briti síce mali niekoľko šancí rozdrviť oslabenú armádu kolonistov, ale spôsobili jej len ťažké straty - viac ako 5000 mužov bolo zabitých alebo zajatých. Vyhliadky Georga Washingtona a jeho mužov neboli ružové. Sotva nejakých 5000 mužov bolo schopných boja, a to sa malo stenšiť na 1400, až na konci roka vyprší vojakom služba v armáde. Kongres opustil Philadelphiu, ale partizánsky hnutia na vidieku a odpor voči Britom ďalej silnel .

Ešte než sa do zimného tábora v Morristown v New Jersey odviezol aj Washington a jeho armáda, podarilo sa im nepozorovane prekročiť Delaware 24.12.1776 a v bitke u Trenton 26.12.1776 zajali na tisíc britských vojakov. Cornwallis chcel Trenton znovu dobyť, bol ale Washingtonom vymanévrováný a ten úspešne napadol britský zadneý voj u Princentonu 3.1.1777. Až potom sa Washington stiahol do zimného tábora, morálka vojakov kolónií bola výrazne posilnená, navyše britské jednotky boli i naďalej napádané kolonistami z New Jersey a nakoniec boli nútené stiahnuť sa do svojich táborov okolo New Yorku.

 

Tu, v zime na začiatku roku 1777 opúšťame Georga Washingtona a jeho armádu aj Britov v New Yorku. Vojna ešte ani zďaleka nekončí.

Pre vzbúrené kolonie to nevyzerá dobre, ale čo nás čaká v ďalšom pokračovaní?